Informovanie o spôsobe zriadenia VÚC, o jeho právomociach a kompetenciách

Informovanie o spôsobe zriadenia Žilinského samosprávneho kraja, o jeho právomociach a kompetenciách. História územia kraja, vznik samosprávnych krajov, ich význam, najdôležitejšie úlohy a funkcie.
Návrat do histórie pred vznikom Žilinského samosprávneho kraja
Územie Žilinského kraja patrilo od stredoveku až do roku 1923 do stolíc Liptov, Orava a Turiec, západná časť s okresmi Bytča, Žilina, Kysucké Nové Mesto a Čadca bola v Trenčianskej stolici. V roku 1949 vznikol Žilinský kraj, ktorý mal vo svojom obvode i okresy Považská Bystrica a Ilava, dnes súčasti Trenčianskeho kraja. Zanikol v roku 1960. V roku 1960 bolo Slovensko rozdelené podľa územno-správneho rozdelenia krajov na Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský kraj. Žilinský kraj predstavoval súčasť Stredoslovenského kraja, ktorý tvoril asi 35 percent rozlohy Slovenska. V roku 1972 fungovali štyri krajské národné výbory. Stredoslovenský kraj na Slovensku predstavoval svoje pôsobenie od roku 1960 do roku 1990, kedy boli kraje boli na Slovensku zrušené. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa začalo vytvárať nové administratívne usporiadanie štátu. V roku 1996 bol Žilinský kraj opätovne obnovený zákonom NR SR č.221/1996 Z.z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. V súčasnosti je toto územie začlenené v rámci územnosprávneho členenia Slovenskej republiky do Žilinského samosprávneho kraja.

Vznik samosprávnych krajov v roku 2001
Vzniku Žilinského samosprávneho kraja predchádzalo obdobie reformy verejnej správy a nová organizácia štátu. Národná rada Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 4.7.2001 schválila vládny návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o samosprávnych krajoch) a vládny návrh zákona o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku. Oba zákony boli následne podpísané ústavnými činiteľmi a dňa 27. 7. 2001 publikované v Zbierke zákonov SR (čiastka 125/2001), a to pod číslami a názvom:
  • Zákon NR SR č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) - zákon nadobudol účinnosť dňom vykonania volieb do orgánov samosprávnych krajov,
  • Zákon NR SR č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku - zákon nadobudol účinnosť dňom jeho vyhlásenia z dôvodu nutnosti realizácie volieb do orgánov samosprávnych krajov ešte v tom istom roku.

V súlade s § 23 zákona č. 303/2001 Z. z. vyhlásil predseda NR SR svojím rozhodnutím č. 320/2001 Z. z. zo dňa 17. 8. 2001 prvé voľby do zastupiteľstiev samosprávnych krajov a voľby predsedov samosprávnych krajov. Deň volieb určil na 1. 12. 2001. Keďže - ako sme uviedli hore - zákon č. 302/2001 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vykonania volieb, dátum 1. december 2001 považujeme za vznik vyšších územných celkov, teda samosprávnych krajov v Slovenskej republike. Druhé kolo volieb predsedov samosprávnych krajov (keďže v prvom kole bol zvolený len kandidát v Bratislavskom samosprávnom kraji) vyhlásil predseda NR SR svojím rozhodnutím č. 499/2001 Z. z. zo dňa 3. 12. 2001, a to na deň 15. 12. 2001. Zavŕšením tohto volebného procesu mohli samosprávne kraje začať podnikať prvé kroky (ustanovujúce zasadnutie zastupiteľstva) k ich reálnemu fungovaniu v praxi.
Ústava SR v čl. 64a konštatuje, že „obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Podrobnosti ustanoví zákon.“ Na základe tejto blanketovej normy bol prijatý zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v z. n. p., ktorý ako základná organizačná norma ustanovuje pravidlá fungovania a činnosti samosprávnych krajov. Je to základná právna norma týkajúca sa samosprávnych krajov v pravom zmysle slova.

Na základe tohto zákona (§ 1 ods. 3) bolo zriadených osem samosprávnych krajov:
  1. Banskobystrický samosprávny kraj so sídlom v Banskej Bystrici,
  2. Bratislavský samosprávny kraj so sídlom v Bratislave,
  3. Košický samosprávny kraj so sídlom v Košiciach,
  4. Nitriansky samosprávny kraj so sídlom v Nitre,
  5. Trenčiansky samosprávny kraj so sídlom v Trenčíne,
  6. Trnavský samosprávny kraj so sídlom v Trnave,
  7. Prešovský samosprávny kraj so sídlom v Prešove a
  8. Žilinský samosprávny kraj so sídlom v Žiline.

Zákon explicitne ustanovil iba dva orgány samosprávneho kraja, a to:
  1. zastupiteľstvo samosprávneho kraja a
  2. predsedu samosprávneho kraja.

Význam samosprávnych krajov v SR, ich najdôležitejšie úlohy a funkcie
Ako nová zložka územnej samosprávy v systéme orgánov verejnej správy vznikli samosprávne kraje preto, aby čo najefektívnejšie plnili úlohy, ktoré nemôžu samostatne zabezpečiť štát a obce, resp. mestá, a tak sa starali o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby obyvateľov na nich žijúcich. Sme presvedčení, že prínos a význam samosprávnych krajov je nesporný a ich vznik považujeme za opodstatnený, najmä s ohľadom na úlohy a funkcie, ktoré v každodennom živote nás občanov - obyvateľov konkrétneho samosprávneho kraja plnia. Ide najmä o:
  1. poskytovanie sociálnych služieb pre osoby v nepriaznivej a krízovej sociálnej situácii v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z., na základe ktorého samosprávny kraj spoločne s obcami vystupuje ako hlavný poskytovateľ sociálnych služieb, a to najmä tým, že
    1. poskytuje základné sociálne poradenstvo,
    2. vyhotovuje posudok o odkázanosti na sociálnu službu, čo takmer predstavuje gro činnosti sociálnych pracovníkov úradu samosprávneho kraja,
    3. je zriaďovateľom týchto sociálnych zariadení - domov sociálnych služieb, útulok, domov na pol ceste, zariadenie núdzového bývania, zariadenie dočasnej starostlivosti o deti, zariadenie podporovaného bývania, rehabilitačné stredisko, špecializované zariadenie a integračné centrum a zabezpečuje poskytnutie sociálnej služby v týchto zariadeniach;
    4. spolupodieľa sa na úhrade ekonomicky oprávnených nákladov vznikajúcich pri poskytovaní týchto služieb spoločne s prijímateľom sociálnej služby a poskytuje finančný príspevok na prevádzku a finančný príspevok pri odkázanosti;
  2. nemenej významnú úlohu v sociálnej oblasti plní samosprávny kraj aj tým, že v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. zabezpečuje tvorbu a plnenie sociálnych programov zameraných na ochranu práv a právom chránených záujmov detí a na predchádzanie a zamedzenie nárastu sociálnopatologických javov na svojom území (napr. drogovo závislí, obete domáceho násilia, mladiství delikventi ..), poskytuje finančný príspevok na vykonávanie opatrení na predchádzanie týmto javom a iné úlohy v tejto oblasti;
  3. v oblasti dopravy je samosprávny kraj:
    1. v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. vlastníkom ciest II. a III. triedy, s čím súvisí napr. povinnosť vlastníka udržiavať cestu v stave, na ktorý je určený, vrátane zimnej údržby, ale tiež celý rad ďalších povinností;
    2. ak nie je dostatočne zabezpečená dopravná obslužnosť územia samosprávneho kraja pravidelnou dopravou prevádzkovanou dopravcami na komerčnom základe ani železničnou dopravou, samosprávny kraj ako objednávateľ je oprávnený vo verejnom záujme objednať dopravné služby v rozsahu potrebnom na zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia, čo teda znamená, že v zmysle zákona č. 56/2012 Z. z. je objednávateľom (dopravných) výkonov vo verejnom záujme vo vnútroštátnej autobusovej doprave v územnom obvode kraja, na základe toho zostavuje plán dopravnej obslužnosti a uzatvára s dopravcami pravidelnej dopravy zmluvy o službách, poskytuje im za to finančný príspevok a kontroluje plnenie zmluvy;
    3. rovnako v zmysle zákona č. 56/2012 Z. z. udeľuje dopravné licencie v prímestskej a diaľkovej pravidelnej doprave a vedie ich evidenciu, schvaľuje cestovné poriadky, udeľuje pokuty;
    4. v oblasti dráh (koľajové dráhy) bude na základe zákonov č. 513/2009 Z. z. a 514/2009 Z. z. samosprávny kraj (okrem iného) od 1. 1. 2016 plniť úlohu objednávateľa regionálnej dopravy a dopravy na prímestských a mestských železničných dráhach (obdobne ako je to v autobusovej doprave, ale s tým rozdielom, že tu pôjde o prenesený výkon štátnej správy, teda bude financovaný zo štátneho rozpočtu), dovtedy túto úlohu plní Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR;
  4. v oblasti kultúry je samosprávny kraj zriaďovateľom regionálnych múzeí, galérií, knižníc, osvetových zariadení so všeobecným zameraním (osvetových stredísk) alebo špecializovaným zameraním (hvezdární alebo planetárií) a plnením odborných metodických, organizačných, finančných (financovanie z vlastného rozpočtu samosprávneho kraja) a iných úloh voči týmto organizáciám dbá o plnenie ich zákonných povinností na jednotlivých úsekoch kultúry, čím vlastne podporuje zachovávanie, dokumentáciu, ochranu, výskum, zveľaďovanie a sprístupňovanie knižného, informačného a ostatného (i nehmotného) kultúrneho dedičstva;
  5. v oblasti školstva v zmysle zákona č. 596/2003 Z. z.:
    V rámci plnenia úloh štátnej správy prenesenej na kraj plní z veľkého množstva úloh najmä tieto:
    1. zriaďuje a zrušuje stredné školy a strediská praktického vyučovania,
    2. utvára podmienky pre výchovu a vzdelávanie a riadne plnenie povinnej školskej dochádzky na stredných školách,
    3. vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ školy (t. z. napr. o odvolaní voči rozhodnutiu o neprijatí na štúdium, o nepovolení konať komisionálnu skúšku alebo o nepovolení opakovať ročník atď.);
    4. zabezpečuje priestory a materiálno-technické prostriedky pre výchovno-vzdelávací proces,
    5. zriaďuje zariadenia školského stravovania, a tak zabezpečuje podmienky na stravovanie detí a žiakov vo všetkých školách a školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom;
    V rámci vykonávania originálnych kompetencií najmä:
    1. zriaďuje a zrušuje základné umelecké školy, jazykové školy, školské internáty, zariadenia školského stravovania, školy v prírode, strediská odbornej praxe, školské hospodárstva, strediská služieb v prírode;
    2. vo VZN určí výšku dotácie na prevádzku a mzdy na žiaka základnej umeleckej školy, jazykovej školy alebo školského zariadenia, ktorou ich bude v rámci svojej pôsobnosti financovať; na základe tejto sumy potom poskytne dotáciu na žiaka i cirkevným a súkromným zriaďovateľom takýchto škôl a školských zariadení;
  6. v oblasti zdravotníctva samosprávny kraj napr.:
    1. v zmysle zákonov č. 416/2001 Z. z. a 578/2004 Z. z. je v rámci svojich originálnych kompetencií zriaďovateľom nemocníc a polikliník,
    2. v rámci svojich kompetencií ako preneseného výkonu štátnej správy na základe zákona č. 578/2004 Z. z. vydáva povolenie na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení (ambulancie - okrem ambulancie záchrannej zdravotnej služby, zariadenia na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti, stacionára, polikliniky, agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, všeobecnej nemocnice, hospicu, domu ošetrovateľskej starostlivosti, mobilnému hospicu),
    Podľa z. č. 576/2004 Z. z. a v súlade s ním, napr.
    1. vypracúva návrhy smerovania a priorít regionálnej zdravotnej politiky,
    2. určuje poskytovateľa zdravotnej starostlivosti osobe pri odmietnutí jej návrhu na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
    3. preberá do úschovy a zabezpečuje odovzdanie zdravotnej dokumentácie inému poskytovateľovi,
    4. zabezpečuje zastupovanie v prípade potreby poskytovania zdravotnej starostlivosti iným poskytovateľom a pri dočasnom pozastavení povolenia,
    5. schvaľuje ordinačné hodiny ambulancií,
    6. určuje rozsah zdravotného obvodu vrátane zoznamov obcí, menného zoznamu ulíc, prípadne popisných čísel domov,
    7. v zmysle zákona č. 362/2011 Z. z. vydáva povolenie na prevádzkovanie verejných lekární a ich pobočiek, výdajní zdravotníckych pomôcok a schvaľuje im ich prevádzkový čas,
  7. samosprávny kraj na podporu regionálneho rozvoja v zmysle z. č. 539/2008 Z. z.:
    1. vypracúva a schvaľuje v súlade s § 7 cit. zákona program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja, ktorý je zapracovaný do Národnej stratégie schvaľovanej vládou ako strategického dokumentu slúžiaceho na podporu regionálneho rozvoja;
    2. monitoruje ho, podľa potreby ho aktualizuje a spolupracuje s príslušnými orgánmi štátnej správy na zosúladení svojho programu s Národnou stratégiou,
    3. vypracúva návrhy regionálnej inovačnej stratégie a regionálnej inovačnej politiky a ďalších odvetvových stratégií a politík,
    4. podporuje rozvoj podnikateľských aktivít potrebných na rozvoj regiónu,
    5. vytvára podmienky pre vznik a rozvoj územnej spolupráce a partnerstiev, spolupracuje s regiónmi a územnými celkami alebo s orgánmi iných štátov, ktoré plnia funkciu územnej samosprávy v zmysle § 5 z. č. 302/2001 Z. z.;
    6. vedie elektronickú evidenciu programov hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obcí na jeho území,
    7. môže zriaďovať regionálne rozvojové agentúry,
    8. eviduje vhodné lokality na podnikanie, poskytuje o nich informácie záujemcom o investovanie v kraji a pripravuje podklady pre rokovanie orgánov samosprávneho kraja s prípadnými investormi;
  8. na úseku územného plánovania plní samosprávny kraj rovnako dôležité úlohy, keď v zmysle zákona č. 50/1976 Zb.:
    1. prostredníctvom odborne spôsobilej osoby (skúška vykonaná Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR) obstaráva územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu regiónu,
    2. vykonáva pôsobnosť orgánu územného plánovania,
    3. schvaľuje zadania na spracovanie územného plánu regiónu,
    4. schvaľuje územný plán regiónu a vyhlasuje jeho záväznú časť prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní a doručením všetkým obciam a dotknutým orgánom; obstaráva zmeny alebo doplnky územného plánu regiónu, ak tento nie je v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska;
  9. mnohými novými kompetenciami v zmysle zákona č. 91/2010 Z. z. disponuje samosprávny kraj aj v oblasti cestovného ruchu, kde:
    1. zabezpečuje spracovanie koncepčných a strategických dokumentov pre oblasť rozvoja cestovného ruchu na úrovni samosprávneho kraja, napr. rôzne stratégie rozvoja cestovného ruchu v konkrétnom samosprávnom kraji;
    2. môže založiť krajskú organizáciu cestovného ruchu ako nový subjekt cestovného ruchu v zmysle hore cit. zákona, ktorého úlohou je podporovať a vytvárať podmienky na rozvoj cestovného ruchu na území kraja a chrániť záujmy jej členov (krajská organizácia je právnická osoba, ktorá - po jej založení na ustanovujúcom valnom zhromaždení schválením jej zakladateľskej zmluvy - vzniká až zápisom do registra vedenom na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR) a podieľať sa na jej spolufinancovaní;
    3. zabezpečuje kontakty s miestnou samosprávou, podnikateľskými subjektmi, orgánmi štátnej správy a ostatnými sociálnoekonomickými partnermi v území samosprávneho kraja za účelom rozvoja cestovného ruchu;
    4. zabezpečuje kontakty a spoluprácu so zahraničnými partnerskými regiónmi pri propagácii cestovného ruchu,
    5. zabezpečuje prípravu materiálov určených na prezentáciu samosprávneho kraja,
    6. a iné pôsobnosti ...

Obsah citovaných zákonov nájdete na Právnom a informačnom portáli Slov-Lex Ministerstva spravodlivosti SR.

alebo v náplni jednotlivých odborov Úradu Žilinského samosprávneho kraja na jeho webovej stránke:
http://www.zilinskazupa.sk/sk/samosprava/urad-zsk/

Právne predpisy

Hore
JUDr. Vladimíra Mikulová | Vytvorené: 1.11.2015 | Aktualizované: 1.11.2015